Len vyjdeš z domu a smiech ťa v chrbte mrazí A ty im dáš čo chcú, keď vyplazíš im jazyk Sú radi, lebo chcú vedieť čo ti vadí To sa ti smejú pre oranžovú pusu A sponky vo vlasoch, tú trochu izbového vkusu Zo sídliska, čo sa pozlátkami blýska Kašli na tých chlapcov, čo ťa z nich bolí hlava Nasadneš do briky a oni Budú ti mávať Keď pôjdeš okolo Zívneš a hotovo Už nie si malá Prečo pcháš nos len kam sa nezmestí čo je to za vrtoch, že ťa tak láka Sledovať chlapa, v tejto diere na predmestí Maľuje gýče pre ľudí z vidieka V predsieni mačky, za domom vinica Sudy a pivnica a čas pomaly uteká Nevieš čo si o tom myslieť a tak veľmi si sa bála Veci veľké okolo sa mihnú Z nenadála A utekať už niet kam Práve tieto búrky z tepla Z teba urobia človeka Tie oči, tie si viac nespletieš už s nikým Keď na ceste k nim pred teba sypú kryštáliky Láska, tá rozdá kráľovstvo i lúze A kvety, kvety tie patria ženám Veď iné bytosti ich ani neocenia Ak padnú, tak aspoň kde to menej bolí Tak kašli na tých chlapcov čo ťa z nich bolí hlava Nasadneš do briky a oni Budú ti mávať Keď pôjdeš okolo Zívneš a hotovo Už nie si malá Cháp ma Ja fandím hrám ako táto a ty ich hrávaš Bez siete po lane kráčať keď nevieš kam až...