Raz otec Svarog zhromaždil všetkých bohov a povedal:
"Sviatobor, boh lesov, a
Jeho žena Zevana, bohyňa lovu, mi prinášajú žaloby.
Prednedávnom sa vodcom vlkov stal hrdzavý vlčisko Čubars
A jeho podriadení sa vymanili spod povinnosti počúvať bohov.
Vlci hubia zver bezhranične a bezdôvodne,
Bezohľadne zabíjajú dobytok,
Všetci vo svorke sa vrhajú aj na ľudí.
Týmto porušujú prastarý, večný zákon rovnováhy divých síl.
Sviatobor a Zevana si nedokážu sami s
Týmito smutnými udalosťami pomôcť,
A preto vyzvali mňa, Svaroga.
Bohovia a bohyne, pripomeňte mi, kto z vás sa vie meniť na vlka?"
Tu pred všetkých vystúpil Chors, boh lunného svetla...
Vládol čas svitu,
Mesiac bol kráľom,
Nekľudný obraz
Z tých vlkov, čo tam stálo.
Z papúľ vytekala krv,
Z tesákov padalo mäso,
Pastviny zabitých zvierat.
Svarog sa pýta prečo?!?
Čubars!!!
Sviatobor – boh lesov,
Zevana – Bohyňa lovu,
Prinášajú žaloby – vraj sa vymanil!
Hrdzavý vlčisko – hrá sa na boha!
Vraždí, nivočí – celý deň, celú noc!
Kto si trúfa? Premení sa! Umierni vlka!
Volám sa Chors, som boh lunného svetla.
Volám sa Chors a mením sa na bieleho vlka.
Volám sa Chors, som vládca mesačného svitu.
Volám sa Chors a skrotím toho prašivého zradcu!
Chors, tak vstúp a vojdi odvážne medzi vlkov,
Požehnanie moje máš, nech sila je s tebou.
Kým príde polnoc, narob poriadky so synom, ktorý sa prieči.
Ako sa volám Svarog, menujem ťa očistiť vlčie svety!
V mene Svaroga pýtam sa ťa – kto ti dal právo vraždiť?
Prečo zbytočne zabíjaš zvery – dobytok, dokonca aj dobrých ľudí!
Pretože vlci už musia sa stať – pánmi prírody!
A všetkých, ktorí postavia sa nám –, budeme hrýzť, hrýzť, večne hrýzť!
Vtedy sa Biely Vlk premenil na boha mesačného svetla a povedal:
"Nech stane sa tak a tvoje želanie sa naplní.
Odteraz budeš večne hrýzť. Ale nie živé mäso, ale mŕtvu lunu."
Na pokyn Chorsa sa od Luny smerom k Zemi natiahla úzka biela cesta.
Sviatobor – boh lesov,
Zevana – Bohyňa lovu,
Prinášajú žaloby – vraj sa vymanil!
Hrdzavý vlčisko – hrá sa na boha!
Vraždí, nivočí – celý deň, celú noc!
Kto si trúfa? Premení sa! Umierni vlka!
Volám sa Chors, som boh lunného svetla.
Volám sa Chors a mením sa na bieleho vlka.
Volám sa Chors, som vládca mesačného svitu.
Volám sa Chors a skrotím toho prašivého zradcu!
Chors, tak vstúp a vojdi odvážne medzi vlkov,
Požehnanie moje máš, nech sila je s tebou.
Kým príde polnoc, narob poriadky so synom, ktorý sa prieči.
Ako sa volám Svarog, menujem ťa očistiť vlčie svety!
Chors udrel čarovným žezlomb hrdzavého vlka Čubarsa.
Ten sa zježil ako prašivý pes, ža
Lostne zavil a vstúpil na mesačnú cestu.
Potom Chors určil nového vodcu vlkov a čoskoro
Sa do lesov prinavrátil pradávny a večný poriadok.
Chors, tak vstúp a vojdi odvážne medzi vlkov,
Požehnanie moje máš, nech sila je s tebou.
Kým príde polnoc, narob poriadky so synom, ktorý sa prieči.
Ako sa volám Svarog, menujem ťa očistiť vlčie svety!
Choď!
Od tých čias za svetlých nocí vlci často vyjú na mesiac.
Vidia na ňom vyhnaného hrdzavého vlka Čubarsa,
Ako hryzie mesačné kamene a večne smutne vyje.