Sedí v tme, cíti sa byť niekým oklamaná V duši vie, komu bola v noci zapredaná Tak prečo, nepovie jej niekto Aspoň niečo, možno raz aj všetko... Nad ránom prebúdza sa polo vyzlečená Oči lesklé, slzami je celá premočená Tak prečo, nepovie jej niekto Aspoň niečo, možno raz aj všetko... Že Čo sa týka lásky, už to nevadí, Keď klamaním si ľudí chceme podriadiť A na ničom už nezáleží ani tým, čo sú vierou v Boha desne... opití Ticho vzdychá, drieme myšlienkami zahalená Vzdychmi tichá, v zrkadlách tvár ponížená Tak prečo, nepovie jej niekto Aspoň niečo, možno raz aj všetko... Že Čo sa týka lásky, už to nevadí, Keď klamaním si ľudí chceme podriadiť A na ničom už nezáleží ani tým, čo sú vierou v Boha desne opití Že Čo sa týka lásky, už to nevadí, Keď klamaním si ľudí chceme podriadiť A na ničom už nezáleží ani tým, čo sú vierou v Boha desne... Že Čo sa týka lásky, už to nevadí, Keď klamaním si ľudí chceme podriadiť A na ničom už nezáleží ani tým, čo sú vierou v Boha desne opití Že Čo sa týka lásky, už to nevadí, Keď klamaním si ľudí chceme podriadiť A na ničom už nezáleží ani tým, čo sú vierou v Boha desne... opití