Aj mne sa občas rozplynú obrazy do blízka Hľadá-á-á-m jedinú pravdu javiska Aj mne sa občas vytratí úsmev ako duch No keď sa k nebu vrátim, dýcham nielen vzduch Nie som iná ako vy, keď dospievam, chcem ísť spať Občas tiež ťahám okovy, no túžim sa ich vzdať Som to ja, keď raz bude tma Svetlá-á-á-á-á-á nevravia-á-á-á-á, kto som ja Ozajstná, svetlá-á-á-á-á-á nevravia, kto som ja Aj mne sa občas podarí zmýliť si vzduch a zem Od zimy až do jari, vo vlastných svetoch lyžujem Aj mne občas prihorí, keď varím nebesám A tiež po nočných oslavách ráno v zrkadle zľaknem sa No som to ja, keď raz bude tma Svetlá-á-á-á-á-á nevravia, kto som ja Ozajstná, svetlá-á-á-á-á-á nevravia Najväčšia bolesť je, keď pocity svoje popieraš Každý má svoje ja a nejde sa ho vzdať Každý má svoje ja, za ktorým musí stáť