Domy aj autá uviazli v poslednom ľahkom záveji,
Jarné ráno zastalo v studenom bielom dni.
Moje kroky sa boria do tichých parkovísk,
Biely asfalt preniká do čierneho snehu.
Chlapci a bežci pri cestách hrajú jednu z dávnych
Dlhých hier -
Jasný vzduch slnka a ostrý vzduch behu
S nimi cestuje
Až tam, kde stúpa obzor,
Na obzor, až na obzor,
Až tam, kde v ďiaľke pláva modrý vrch.
Matný deň zaplavil diaľnice svišťaním
A hukotom, ktorým si stavia svoj druhý breh.
Bežím si po ňom a vedľa mňa živá voda
V dlhých priezračných cisternách
Po lesklých koľajniciach tečie
Do vysmädnutých miest.
Cesty tečú ďalej samé. Tak prestúp -
V mori morkých tvárí,
Prestúp k chodcom na uliciach,
Zrodeným do rýchlosti zo všetkých mokrých strán.
Dnes sme všetci deti mokra.
V hlavách sa nám rozoznieva
Modro dokorán.
Vraciam sa po schodoch mokrý a ustatý,
Izba ma prijíma plného záchvevov, ktoré
Rozbúril deň.
Nad mojou hlavou,
V hlbokom spánku mi povieva
Ako jediný list, čo má kalendár,
Modrasto povieva
Môj modrý tieň.
Domy aj autá uviazli v ľahkom zelenom záveji,
Jarné ráno zastalo v slnečnom čistom dni.
Moje kroky sa vznášajú do ticha parkovísk,
čierny asfalt sa borí do ľahkého behu.
Chlapci a bežci pri cestách hrajú jednu z dávnych
Dlhých hier -
Jasný vzduch slnka a ostrý vzduch behu
S nami cestuje
Až tam, až tam, až tam vysoko,
Až tam, kde obzor rastie
A ľahko stúpame na modrý vrch.