Robo Opatovský Už dávno nechodí k nám kamarátka, plachá nádej Utiekla do polí, tam vyzlieka sa z kože hadej Milenka slepá s tvárou bledou, drží v ruke váhu V nás štichu nechá niekde od Košíc až po Moravu Peter Cmorík Niekto sa otočí, keď počuje že ovce plačú Len pásku cez oči a keď mať pravdu len tú našu Trochu nás zabolí keď lož dostáva mená nové Nikto to nepovie, že niečo je tu zlé Letí správa tmou, nemou krajinou Nikto nepovie, že niečo je tu zlé Niečo je tu zlé, ozýva sa tou Nemou krajinou, iba štekot psov Nikto nepovie, že niečo je tu zlé Robo Opatovský Je trochu zamračené V telke znova niekto klame Slová, čo nepovieme ostávajú umlčané Ráno sa rozbehneme S túžbou, že sa niečo zmení Aj tak nič nepovieme Zbabelosťou nakazení Peter Cmorík Čítam na starej stene, vraj je všetko vopred dané Slová, čo nepovieme, ostávaj umlčané Stretávam živé tiene, je a je vo mne vypredané Potichu bez slov, vzdávame sa snov