Robo Opatovský
Už dávno nechodí k nám kamarátka, plachá nádej
Utiekla do polí, tam vyzlieka sa z kože hadej
Milenka slepá s tvárou bledou, drží v ruke váhu
V nás štichu nechá niekde od Košíc až po Moravu
Peter Cmorík
Niekto sa otočí, keď počuje že ovce plačú
Len pásku cez oči a keď mať pravdu len tú našu
Trochu nás zabolí keď lož dostáva mená nové
Nikto to nepovie, že niečo je tu zlé
Letí správa tmou, nemou krajinou
Nikto nepovie, že niečo je tu zlé
Niečo je tu zlé, ozýva sa tou
Nemou krajinou, iba štekot psov
Nikto nepovie, že niečo je tu zlé
Robo Opatovský
Je trochu zamračené
V telke znova niekto klame
Slová, čo nepovieme ostávajú umlčané
Ráno sa rozbehneme
S túžbou, že sa niečo zmení
Aj tak nič nepovieme
Zbabelosťou nakazení
Peter Cmorík
Čítam na starej stene, vraj je všetko vopred dané
Slová, čo nepovieme, ostávaj umlčané
Stretávam živé tiene, je a je vo mne vypredané
Potichu bez slov, vzdávame sa snov