Píšem to kilometre od domova.
S kameňom na srdci,
Jak skala dva aj pol tonová.
Zahodím sentiment,
Keď nechcem aby bol to román.
Som v tomto ako Momo,
Nenechám sa okoňovať.
A mama by aj chcela,
Nech sa už usadím.
Ja sedím na balkóne,
Pozerám jak stúpa dym.
Rozmýšľam, že či sa tam
Postavím a upažím .
A krokom do prázdna si
Zatvorím tie ústa "bim".
Tápem .
Tápem .
A zopár rokov v piči,
Ego moje vráť sa na zem.
Tápem .
Tápem .
Prepáč, že nemám city
Ja sa občas sám nechápem.
Možno sa pýtaš, prečo
Som to takto zahodil?
Možno som jebnutý
A možno sa tak narodil.
A možno plačeš a
Pozeráš stále na mobil.
A modlíš sa aby konečne
Zasvietil a zazvonil.
Som ako chladný nemec,
Skurvene chladný sebec,
čo sa asi tak už nikdy
Nezaľúbi vďaka tebe.
No mám to zaslúžene,
Veď mám tú skalu v mene.
Nechutne tvrdý Peter,
čo mohol byť aj snúbenec!
Tápem .
Tápem .
A zopár rokov v piči,
Ego moje vráť sa na zem.
Tápem .
Tápem .
Prepáč, že nemám city
Ja sa občas sám nechápem.
Tieto riadky píšem
V prázdnom byte.
Mám v hlave otázky
čo neboli na maturite.
Koľko tých fejkerov tam čakalo,
Kým na to príde.
Aj tak sa obávam, že či
Ma vôbec zastúpite.
Ja som si vždycky veril,
- Ty si mi neverila.
No kurva prečo taká
Neistota v tebe žila?
Si krásna žena,
A toto si chcela počuť vkuse.
No škoda, že to vravím teraz,
Keď je po funuse.
Tápem .
Tápem .
A zopár rokov v piči,
Ego moje vráť sa na zem.
Tápem .
Tápem .
Prepáč, že nemám city
Ja sa občas sám nechápem.
Je to klišé,
že nám nepomohla láva.
Úprimne dúfam, že sa ti
Už lepšie spáva.
Není to bohviečo,
Keď jeden sa zabáva
A druhý ho čaká doma,
Kedy ku brehom dopláva.
Ja som si dobrovoľne
Vybral tento život.
Aj keď som chvíľu dúfal,
že to neskončilo.
Len som sa musel z toho
Vypísať a vyrapovať.
No tebe nemusím už
Asi toto vysvetľovať.
Tápem .
Tápem .
A zopár rokov v piči,
Ego moje vráť sa na zem.
Tápem .
Tápem .
Prepáč, že nemám city
Ja sa občas sám nechápem