V plesových šatách bielych A s tvárou ako stena, Každý deň v kine sedí pomätená. Na plátno ticho hľadí A vníma ako nemá Nudný dej nudných filmov, Pomätená. Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládou, Bábiku položí si na kolená. Potom jej niečo šepká, Potom jej niečo šepká A nežne pohladí ju, Pomätená. V plesových šatách bielych A s tvárou ako stena, Každý deň v kine sedí pomätená... Na plátno ticho hľadí A vníma ako nemá Nudný dej nudných filmov, Pomätená. Za chrbtom smejú sa jej, ťahajú ju za vrkoče. Vedia, že vlastne ani seba nemá. Na kabát maľujú jej, Bavia sa z cudzej kože. Na čelách ukazujú, Pomätená. Z kabelky vyťahuje oriešky s čokoládou, Bábiku položí si na kolená. Potom jej niečo šepká, Potom jej niečo šepká A nežne pohladí ju, Pomätená. Nevie sa ničím brániť, Nechápe, čo je v ľuďoch. Nejasne ich zlo tuší Pomätená. Nikto ju nejde chrániť, Nechápe ten jej smútok. Nik nevie, čo má v duši, Pomätená... Pomätená... pomätená... Pomätená... pomätená... Pomätená...