Sme starí jak svet, v ktorom blues bolo mladé,
Blues bolo všade. Daj mi pade!
Sme zápisky bláznov, čo sa desia tých,
čo hlásajú, že sú hlasom generácie. Srať na nich!
Bo my občas netušíme ani to,
či vôbec môžeme hovoriť sami za seba. Bro, platí to?
Desíme sa davov a hlúposti
A hlupákov v dave a hlupákov všade.
A ešte šedi v tom svete, kde blues už je staré.
A tak máme rap, čo šepká, keď treba kričať,
A kričí, keď by mal držať hubu.
Sme tak starí, že si pamätáme, že fičalo Fubu.
Bojíme sa tých, čo majú názor na všetko
A k tomu patenty na pravdu.
Vraj vyštudovali vysokú školu života
A ja pochybujem, či vôbec dokončili základku.
A vraj pravda je niekde uprostred.
Tak Roland, prosím, daj môj vokál trocha do strán,
Lebo by som sa asi prepadol od srandy,
Kebyže hentí ma majú brať vážne.
A svet vôkol furt tvrdí, že nie sme v kríze.
Akurát nerešpektujeme slobodu slova. H?
Lebo nemôžu na steny kresliť hákové kríže
A dôchodca suplujúci tajné služby si to zlízne.
A tak píšem, nech kričím, nech amplitúda skacká,
Lebo je neprípustné označiť nácka za nácka!
A tak to tu hnedne, žumpa preteká,
A ja len ziapem žvásty, bo neviem viac.
(Lyrik)
Niekedy sa mi zdá, že žijeme v krajine,
Ktorá je aj pre mladých,
Interkonekt, jeden svet,
Rasizmom sa nikto nechváli.
Niekedy sa mi zdá, že žijeme v krajine,
V ktorej propaganda, hoaxy sú len sranda,
Ktorá nás má pobaviť
A len dvojito overené fakty sú pravda.
Niekedy sa mi zdá, že žijeme v krajine,
Ktorá sa na nenávisť nechytá,
Ale na rozvážne múdro hej,
časovaná bomba netiká.
Niekedy sa mi zdá, že žijeme v krajine,
V ktorej neni za päť minút dvanásť,
Psi sú dole z reťazí, žereme menej mäsa a
Nechceme sa uškvariť kvôli CO2.
A niekedy sa mi zdá, že žijeme v krajine,
Kde rap má čo povedať a je bomba
A nielen random rým hrôza, nielen
Motivačná próza a nielen póza, čo nemá obsah.
Niekedy sa mi zdá, že žijeme v krajine,
Kde tvoja sídlisková krčma crew
Rozjíma nad pivom a pálenkou o porozumení
A nepodlizuje sa zlu.
Niekedy sa mi zdá, že žijeme v krajine,
Kde si v prvom rade slobodný individuál
A až potom rasa, štát, prvok, ovca,
Koliesko, súčiastka či dav.
A tuším sa mi nezdá, že keď spravíme v sebe niečo,
Tak bude z toho niečo,
Lebo keď nespravíme nič,
Tak bude z toho nič.
A tuším sa mi nezdá ani to, že potom
Jeden, druhý, tretí, štvrtý politik
Ti s blahosklonným úsmevom
Naští, naští, naští, naští, na tvoje sny.
(James p. honey)
Nobody said it would be fair or light
Humoured - distant flare, red mist on a red horizon.
This is scalping country.
Nobody said it would be fair or light humoured - go stare
Someplace else, you're spoiling my shellfish hors d'oeuvres.
Parasite publicist.
Sorrow sings a sad song in the feeble light of a wounded moon.
Drizzle came on like a spangle of
Sequins streaking down on growling window pane.
Another day in the death of a slow colonial comedown.
Motorway. allotment. library closure. popcorn politics.
Supermarket strip lights like police
Truncheons erect at peaceful protests.
Celebrity sightings and exciting cover stories of displaced
Immigrant war victims drowning in
Overloaded makeshift boats in frozen waters.
Reflections of a flickering monitor screen on varnished plywood.
Notes towards an apology - a clutter of vignettes:
Get a bunch of celebrities on a beach doing yoga,
Beam it out and drag it over a whole season of
Programming, a success spanning decades, accolades they rain down.
Finally you've found a thing you can be proud
Of take some responsibility for your wellbeing.
Stop listening to the radio or reading newspapers - little more
Than hatred to be found - as diverse as a divas walk in wardrobe.
Slow motion close up of the shiny chevrons on the
Shoulders of a soldier dead in this place of plenty.
This is scalping country.
Nobody said it would be fair - distant flare red mist on a horizon.
This is scalping country.