Človek nie je ostrovom, Aj keď sa často vzdiali. Tak na zbytočné slová, Ktoré sme povedali, Na rany, ktoré vznikli Samotou a strachom z pádov, Hľadáme rôzne lieky Na ceste za odvahou... Ty vládneš pokoleniam, Tebou sme uzdravení. Voláš ma a túžiš, Nech aj sám nosím zmeny. Lebo nemáš iné nohy, Iné ruky, iné dlane, Len tie, ktoré spolu s Tebou Ako liek ponúkame... Nemám vytrvalosť Ani schopnosti a sily, Aby moje skutky, slová Na svete uhasili Biedu a ľudské rany, Ktoré si otvárame. Z teba sme všetci vzišli, Aj keď na to zabúdame...